Island: „Banánová republika“?

Island je krajina, ktorú si ľudia spájaju s ľadovcami, sopkami, gejzírmi, letiskovým kolapsom alebo ekonomickou krízou. Predstava, že niekde tam na severe, takmer na polárnom kruhu, kde sa aj stromom sotva darí prežiť, rastú banány je absurdná (pozn.autora iba 1% rozlohy krajiny pokrývajú lesy). Nech sa budete čudovať akokoľvek – je to fakt. Island bol do roku 2007 najväčší producent banánov v Európe. Popravde preto, že žiadna iná krajina ich nepestovala. V roku 2007 ich však predbehlo Španielsko, ktoré začalo s produkciou banánov na Kanárskych ostrovoch.Takže Islandu zostala druhá priečka.

Ono to zas s tými banánmi nie je také ružové. Nie sú určené na konzum, nájdete ich iba v niekoľkých skleníkoch. Na Islande začali banány pokusne experimentálne pestovať v roku 1956. Výsledky však boli stratové, produkcia nedosiahla požadovaný ekonomický benefit, ktorý by znamenal zastavenie importu banánov. Kým taký banán začne plodiť, treba počkať dva roky, kým rastlina vyrastie. Keď plody dozrejú, tak musia rastlinu vysadiť nanovo a starý strom odstrániť, pretože môže rodiť iba raz. Takže dnes nájdete tieto Islandské banány iba pre potešenie oka v skleníkoch. Dvere sú, tak ako je na Islande dobrým zvykom, vždy otvorené pre návštevníkov. Okrem banánov tu nájdete aj iné experimenty ako figy či kávovníky.

Oveľa úspešnejšie dopadli experimenty s paradajkami a uhorkami, ktoré si úspešne našli miesto na pultoch v obchodoch. Stále prebieha výskum na zvýšenie produktivity produkcie. Kombinujú pomer vody, zloženia pôdy, osvetlenia atď. Momentálne je možné vypestovať 100kg paradajok na meter štvorcový za sezónu.

Sme trochu sklamaní, iba zelené. Ak však nájdete žltý dozretý banán, jeho chuť je sladšia ako chuť bežných banánov. Ako nám prezradil Elias Óskarsson, vedúci skleníkov Islandskej Poľnohospodárskej Univerzity v Hveragerdi, sú zdravšie a chutnejšie. Importované banány sú zbierané ešte zelené. „Na to aby dozreli na chutný a žltý banán, ako ich máme možnosť vidieť v supermarketoch, a cestu prežili, ich však pred „vycestovaním“ musia postriekať etylénom. Naše banány dozrievaju na strome, preto sú sladšie a chutnejšie“.

Pre objasnenie, Island disponuje bohatstvom geotermálnej energie, ktorú využíva nielen na vykurovanie domov a výrobu energie okrem iného aj skleníkov. Island nemá tropickú klímu, ktorú banány potrebujú, ale teplo tu vystupuje v hĺbky Zeme vo forme horúcej vody a pary. Nájde sa tu aj úrodná sopečná pôda. Islanďania sa naučili využiť to čo im krajina ponúka a na počiatku 20.storočia (1924) začali budovať prvé skleníky. Odvtedy sa poľnohospodárstvo stalo doménou „pár metrov štvorcových pod sklom“. Je to celkom stranda, prechádzať sa medzi banánovníkmi v krátkom tričku, zatiaľ čo krajinu navôkol bičuje krupobitie a studený vietor, tak ako tomu bolo počas našej návštevy. Je to akobyste prechádzali v čase a priestore a skočili z Arktídy do Afriky za pár sekúd. Odrazu si uvedomíte ako technológie umožnili človeku výrazne ovplyvniť a zmeniť prostredie v ktorom žije. Skleníkové hospodárstvo na Islande sa stalo kontroverzným fenoménom a spôsobom ako zvýšiť životnú úroveň a znížiť závislosť na importe. Island je také „malé laboratórium“ či už ekonomiky alebo poľnohospodárstva. Island bol odveky na svojej ceste za nezávislosťou.  Stane sa v budúcnosti aj poľnohospodársky nezávislým?