Island: „Banánová republika“?

Island je krajina, ktorú si ľudia spájaju s ľadovcami, sopkami, gejzírmi, letiskovým kolapsom alebo ekonomickou krízou. Predstava, že niekde tam na severe, takmer na polárnom kruhu, kde sa aj stromom sotva darí prežiť, rastú banány je absurdná (pozn.autora iba 1% rozlohy krajiny pokrývajú lesy). Nech sa budete čudovať akokoľvek – je to fakt. Island bol do roku 2007 najväčší producent banánov v Európe. Popravde preto, že žiadna iná krajina ich nepestovala. V roku 2007 ich však predbehlo Španielsko, ktoré začalo s produkciou banánov na Kanárskych ostrovoch.Takže Islandu zostala druhá priečka.

Ono to zas s tými banánmi nie je také ružové. Nie sú určené na konzum, nájdete ich iba v niekoľkých skleníkoch. Na Islande začali banány pokusne experimentálne pestovať v roku 1956. Výsledky však boli stratové, produkcia nedosiahla požadovaný ekonomický benefit, ktorý by znamenal zastavenie importu banánov. Kým taký banán začne plodiť, treba počkať dva roky, kým rastlina vyrastie. Keď plody dozrejú, tak musia rastlinu vysadiť nanovo a starý strom odstrániť, pretože môže rodiť iba raz. Takže dnes nájdete tieto Islandské banány iba pre potešenie oka v skleníkoch. Dvere sú, tak ako je na Islande dobrým zvykom, vždy otvorené pre návštevníkov. Okrem banánov tu nájdete aj iné experimenty ako figy či kávovníky.

Oveľa úspešnejšie dopadli experimenty s paradajkami a uhorkami, ktoré si úspešne našli miesto na pultoch v obchodoch. Stále prebieha výskum na zvýšenie produktivity produkcie. Kombinujú pomer vody, zloženia pôdy, osvetlenia atď. Momentálne je možné vypestovať 100kg paradajok na meter štvorcový za sezónu.

Sme trochu sklamaní, iba zelené. Ak však nájdete žltý dozretý banán, jeho chuť je sladšia ako chuť bežných banánov. Ako nám prezradil Elias Óskarsson, vedúci skleníkov Islandskej Poľnohospodárskej Univerzity v Hveragerdi, sú zdravšie a chutnejšie. Importované banány sú zbierané ešte zelené. „Na to aby dozreli na chutný a žltý banán, ako ich máme možnosť vidieť v supermarketoch, a cestu prežili, ich však pred „vycestovaním“ musia postriekať etylénom. Naše banány dozrievaju na strome, preto sú sladšie a chutnejšie“.

Pre objasnenie, Island disponuje bohatstvom geotermálnej energie, ktorú využíva nielen na vykurovanie domov a výrobu energie okrem iného aj skleníkov. Island nemá tropickú klímu, ktorú banány potrebujú, ale teplo tu vystupuje v hĺbky Zeme vo forme horúcej vody a pary. Nájde sa tu aj úrodná sopečná pôda. Islanďania sa naučili využiť to čo im krajina ponúka a na počiatku 20.storočia (1924) začali budovať prvé skleníky. Odvtedy sa poľnohospodárstvo stalo doménou „pár metrov štvorcových pod sklom“. Je to celkom stranda, prechádzať sa medzi banánovníkmi v krátkom tričku, zatiaľ čo krajinu navôkol bičuje krupobitie a studený vietor, tak ako tomu bolo počas našej návštevy. Je to akobyste prechádzali v čase a priestore a skočili z Arktídy do Afriky za pár sekúd. Odrazu si uvedomíte ako technológie umožnili človeku výrazne ovplyvniť a zmeniť prostredie v ktorom žije. Skleníkové hospodárstvo na Islande sa stalo kontroverzným fenoménom a spôsobom ako zvýšiť životnú úroveň a znížiť závislosť na importe. Island je také „malé laboratórium“ či už ekonomiky alebo poľnohospodárstva. Island bol odveky na svojej ceste za nezávislosťou.  Stane sa v budúcnosti aj poľnohospodársky nezávislým?

EVS Prvá správa

EVS: Island – prekvapenie na každom kroku

Spýtajte sa ma, prečo som sa vybral na Island. Neviem. Bola to zhoda šťastných aj nešťastných náhod. Zmeškal som deadline do Južnej Ameriky, doma sa mi sedieť nechcelo a na sever ma moje „geografické“ srdce vždy ťahalo…schladiť sa počas horúceho leta. Ukončil som jednu etapu štúdia geografie – toho univerzitného a hneď nato som začal novú etapu - spoznávanie Islandu. Vďaka pomoci zo Stanice som mohol dva dni po štátniciach vycestovať. Od tej chvíle uplynuli 4 mesiace odkedy som sa ocitol znenazdajky v lietadle z Warszawy do Reykjaviku. Po 4 mesiacoch už viem ako si vypýtať ne/tradičný islandský hot-dog (to je maximum, čo zvládne moja Islandčina), viem kde rastú na Islande banány, viem že keď islanďan povie dobrá večera, myslí tým teľaciu hlavu bez omáčky a že keď islanďan zavolá za 5 minút ..mám sa mu ozvať ja za pol hodinu. Proste maňana. Každý si tu žije svojim svojským, extravagantným, pokojným napol škandinávskym napol americkým životom. Island - dokáže prekvapiť každý deň. Tým nemyslím iba sopky a prírodné úkazy, ale aj príjemné prekvapenia. Proste po čase zistíte, že nemôže byť pripravení na všetko, keď napríklad kráčate po hlavnej obchodnej ulici jeden krásny letný deň a opolo vás prefrčí chlapík v kostýme santa klausa. To je Island!

Pracujem ako workcamp leader. Niekedy sa sám seba pýtam, čo to vlastne znamená. Zvyčajne je to osoba, na ktorú narážajú všetky sťažnosti a vrtochy krátkodobých dobrovoľníkov prichádzajúcich na 2 týždne. Ťažko im vysvetliť, že ja som tiež iba dobrovoľník. Inak táto funkcia zahŕńa zodpovedného nákupcu jedla pre čatu hladných krkov počas campov, šoféra, delegáta a sprievodcu v jednej osobe. Najmä je to však osoba, ktorá zodpovedá za program a dobrú náladu, čo nie je vždy ľahká úloha.

Hosťujúca organizácia Worldwide Friends realizuje široké spektrum workcampov po celom ostrove a taktiež v Kolumbii. Menej aj viac zmysluplných. Cieľom je interkultúrna výmena a porozumenie ..učiť sa viac o iných kultúrach prostredníctvom práce v Islandskom prostredí. Spoznať Island, spoznať a nájsť si priateľov z celého sveta, spoznať viac sám seba. Islanďanov nie je veľa, sotva 300 tisíc ..preto pomoc vždy ocenia.

Väčšinu času som sa venoval práci na enviro-campoch. Pomáhali sme sadiť stromy, starať sa o zeleň v malých komunitách, ničiť invázne rastliny v národnom parku, pomáhať na eko-farme, rekonštruovať chodník okolo geyzírov a pod.

Viac o Islande vám naservírujem už čoskoro. O koncerte Bjork, o polárnej žiare a temných Islandských nociach a detailnejšie o práci v našej veselo-chaotickej organizácii.

Marek

http://www.stanica.sk/2011/10/21/evs-island-prekvapenie-na-kazdom-kroku/